Ešte z roku 2009..

Možno to poznáte, otvoríte postarší zošítok a nájdete tam už skoro zabudnuté myšlienky :)

"V OHNI"

Ako je možné, že Ťa tak milujem?
viem, láska sa nepýta, proste je.
Vidím Ťa, ako stojíš oproti mne,
objímaš ma a miluješ.
..ale keď precitnem do reality,
zmizneš rýchlejšie než vločka snehu v ohni.

"DYM"

CO2 s prímesmi, také malé nič.
A pritom, vždy si užívam, keď ho vypúšťam z pier,
cítim sa secesne,
pretože práve on dokonale vykresľuje realitu
vo svojej pravej podstate.

"ČO JE BÁSEŇ?"

Teória literatúry to vysvetľuje rôzne,
ale pritom je to je srdce človeka plné krásy
vyliate do pohára večnosti.

"RUJA"

Sú dni, kedy je moje telo,
najfyzickejšie aké len môže byť.
Rozteká sa, vrie a rozplýva sa
pri pomyslení na svoj protiklad.
Zúri, zavíja, žalostne ho volá, cíti v kostiach,
že dnes je TEN deň!
Vie to a urobí niekedy aj nemožné,
len aby uhasilo svoj smäd.
A keď sa nabaží svojej vytúženej ambrózie,
zem pod nohami sa zrazu zdá byť akási krehkejšia.
A zrazu.. ničota. (Nevie, čo s ňou.)
Vízia absolútnej vagíny.

"NÁBOŽENSTVO"

Vzťah k Bohu je kultúrne rôzny.
Ale pritom vo svojej podstate rovnaký.
Všetko je to vlastne Jedno.

Whitman

Vždy keď sa zahľadím na trávu,
pomyslím na Whitmana
a od srdca sa usmejem.
Večnosť sa ma dotkne.

Modlitba

Univerzum, Bože, Jahve, Láska, Príroda, Absolútno, Nekonečnosť, Večnosť, Splynutie, Dokonalosť..

ktorá si mojou podstatou a vôbec mnou
a všetkým, čo existuje
daj, aby som uzrela tú správnu cestu,
aby z môjho srdca opadli okovy,
aby som bola schopná prekročiť hranice svojej minulosti,
aby som dokázala dýchať vzduch horizontu,
ktorý je práve ako nebom, tak aj zemou,
aby sa moja bytosť naplnila čistou láskou,
aby som dokázala byť manifestáciou všetkého dobrého,
čo v človeku je..
a dokázala osvetliť cestu tým, ktorí to potrebujú.

Viem, že pre Teba nie je nič nemožné,
pretože obsahuješ všetky možnosti
a preto verím, že sa tak aj stane
a svoju dušu okúpem vo fontáne
večného života.

(Amen)

Moment lásky.

Láska - len ja a ty.

V tomto momente - naveky.

Oči

Pravda.. visí vo vzduchu,
pozerá na nás z trávy,
tancuje pred našimi očami ako plameň sviečky,
obmýva nás ako voda,
prihovára sa nám v kvapkách dažďa,
ukazuje sa nám v snoch,
je zachytená v tvorbe géniov,
počujeme ju v hudbe srdca,
cítime ju v slzách krásy,
skrýva sa v hĺbke našich očí..

a teší sa, keď zbadá vo svete svoj odraz.
(vtedy sa aj zvykne pýtať von v podobe našich slov a obrazov)

Čím viac poznáme hĺbku svojich očí,
tým viac poznáme svet.
Čím viac poznáme svet,
tým viac poznáme pravdu.

Tao te Ching: 1. The Way

Some translations that were made of the first poem from Tao te Ching (Dao de Jing). Quite amazing how they can differ.

"The Way that can be experienced is not true;
The world that can be constructed is not true.
The Way manifests all that happens and may happen;
The world represents all that exists and may exist.

To experience without intention is to sense the world;
To experience with intention is to anticipate the world.
These two experiences are indistinguishable;
Their construction differs but their effect is the same.

Beyond the gate of experience flows the Way,
Which is ever greater and more subtle than the world."

by Peter A. Merel

"The Tao that can be trodden is not the enduring and
unchanging Tao. The name that can be named is not the enduring and unchanging name.

(Conceived of as) having no name, it is the Originator of heaven
and earth; (conceived of as) having a name, it is the Mother of all
things.

Always without desire we must be found,
If its deep mystery we would sound;
But if desire always within us be,
Its outer fringe is all that we shall see.

Under these two aspects, it is really the same; but as development
takes place, it receives the different names. Together we call them
the Mystery. Where the Mystery is the deepest is the gate of all that
is subtle and wonderful."

by J. Legge

"The Way that can be described is not the absolute Way;
the name that can be given is not the absolute name.
Nameless it is the source of heaven and earth;
named it is the mother of all things.

Whoever is desireless, sees the essence of life.
Whoever desires, sees its manifestations.
These two are the same,
but what is produced has different names.
They both may be called the cosmic mystery:
from the cosmic to the mystical
is the door to the essence of all life."

by Beck Sanderson

"THE way that can be told of is hardly an eternal, absolute, unvarying one; The name that can be coded and given is no absolute name.
Heaven and earth sprang from something else: the bright nameless;
The named is but the said mother that rears the ten thousand creatures of heaven and earth, each after its kind.

He that rids himself of base desire can see the secret essences;
He that didn't and reached high being, he can see outcomes.
Still the two are the same; the secret and its manifestations came from the same ground, the same mould, but anyway sound different -
They are given different names where they appear.
They can both be called the cosmic mystery, awesome deep.
Or rather more secret than so-called mystery.

There is the deeper mystery: the gate and doorway all hidden essences issued from: all such subleties.
And the subtle, mysterial opening homewards.
Call it the door mystery or golden secret of all life."

by Drs. Lin Yutang, Arthur Waley, and Wing-tsit Chan

"The tao that can be told
is not the eternal Tao.
The name that can be named
is not the eternal Name.

The unnamable is the eternally real.
Naming is the origin
of all particular things.

Free from desire, you realize the mystery.
Caught in desire, you see only the manifestations.

Yet mystery and manifestations
arise from the same source.
This source is called darkness.

Darkness within darkness.
The gateway to all understanding."

by Stephen Mitchell

The original text:
道德經: 道可道，非常道。名可名，非常名。無名天地之始；有名萬物之母。故常無欲，以觀其妙；常有欲，以觀其徼。此兩者，同出而異名，同謂之玄。玄之又玄，衆妙之門。 :)

Labyrint

Stojím.

Moje telo a myseľ obopína neistota
a zároveň aj neurčitá istota,
sú však tak dokonale prepletené,
že nedokážem rozlíšiť nite tohto klbka

a odmotať z neho strach, hnev a pochybnosti..
a ponechať si len tie podstatné nite života,
ktoré mi pomôžu prejsť tento labyrint.

myšlienky

Krásny to pocit,
keď sa myšlienka vyprostí z hlavy
a skĺzne na papier.

Malá manifestácia mysle,
zhmotnenie neučitého hlasu, prúdu,
ktorý z človeka vyviera.

Kúsok informácie,
ktorý je schopný
jeho vlnový prijímač-mozog zachytiť.

Niekedy vie prehovárať síce nejasno,
ale sú chvíle, keď človek vie,
že musí svoju myseľ vyliať..

keď tok ide sám od seba,
vytryskuje zvnútra
ako nekonečný prameň živého tu-a-teraz..

vtedy človek zúfalo hľadá pero a papier,
aby aspoň jeho kvapky zachytil,
alebo aspoň spomienky na túto chvíľu zachoval..

(aj) v nádeji,
že vytryskne znovu.

Kto nezažil, nepochopí.

Svetlo, je v nás,
ako aj dokonalosť.

Všetko závisí len od uhla pohľadu.
Všetko je totiž všade.. rovnako.

Rozdiely existujú len v našej mysli.
Ale tam, kde myseľ rozdeľuje, láska spája.

A preto lúče svet(l)a sú viditeľné
len pri zLÚČení.
Vtedy prichádza ako pravda,
tak aj sloboda.

Inak povedané.. stačí len vyjsť z jaskyne (dichotómie)
a všetko je hneď jasné.

Žiara

Srdce sa mi zmieta ako opustená bárka na mori pochybností,
keď nevidím v Tvojich očiach ani kúsok lásky..

Nejde mi o odpoveď pre moje srdce..

Je mi len clivo, že v Tvojej duši hasíš žiaru,
ktorá Ťa robí Tvorcom a Človekom..

Tá žiara tam totiž je..

a vždy bola.

(spomeň si na to, aké to bolo)

...

Niekedy sa pustím do hádky o živote

Inokedy mám tendenciu ho vysvetľovať
(aj keď mám tušenie, že sa skrýva za slovami)

Inokedy na mne leží ako skala,
ktorú by som najradšej zo seba zhodila
.. a všetko mi príde fádne, absurdné
.. a spomienky na to, čo má prísť hmlisté.
Začnem sa sťažovať, nariekať, srdiť a dovolávať spravodlivosti!

V týchto chvíľach by som bola najradšej..

keby oproti mne sedel pokojný zenový mních,

ktorý by sa na mňa pokojne a chápavo usmieval.

Slová by prestali víriť hladinu mojej mysle

a

ostalo by len


ticho

.

Neohraničená láska

Láska nepohŕda,
nespútava,
nevyčíta,
teda nemanipuluje.

Láska dôveruje,
vie čakať,
vie chápať,
teda dáva slobodu.

Láska tvorí,
zjednocuje,
rozvíja,
keď sa jej nekladú žiadne hranice.

Láska zakvitá a rastie nenásilne, ako lúčny kvet,
netreba si ho teda privlastniť, odtrhnúť a zobrať domov,
lebo zvädne,
ale nechať ho nech rozseje svoje potomstvo.

Bolí ma I, II..

Bolí ma.. (I)

keď vidím, čo sa deje na tomto svete
keď vidím ako sa ľudia odsudzujú
keď vidím ako sa ľudia navzájom manipulujú
keď vidím ako sa hodnoty strácajú a svetom hýbu peniaze

keď vidím ako už malé deti sebou pohŕdajú kvôli majetku
keď vidím mladých mužov, ako zneužívajú ženy
keď vidím mladé ženy, ako zneužívajú mužov
keď vidím ako ľudia nevšímavo prechádzajú okolo bezdomovca na rušnej nočnej ulici

keď vidím, ako zranení chcú ovládať svet
keď vidím neúctu k životu,
keď vidím obete vojny
keď počujem plakať zem a stromy..

Bolí ma totiž..

keď vnímam bolesť niečoho v čom je dych života..

Svet pre toto totiž nevznikol.

...

Bolí ma.. (II)

keď vidím smútok v očiach priateľa,
keď vidím bolesť osoby, ktorá ma miluje
a ja ju nie..

pretože aká je to bolesť, viem

a keď ju vidím..
želám si, aby sa radšej stala mojou
a aj svoj život by som radšej za ňu dala nebesám niekedy..

aj keď viem, že bolesť nám vždy ukazuje chyby
a aj mňa samotnú vždy časom posunula ďalej..

Stále ma to bolí..

Robím snáď aj ja týmto nejakú chybu?