Manifesto of Love / Divine Sparks of the Infinite (A humble tribute to Ars Poetica 2016 and to my beloved)

I love Love
I love to love
And Love is loving me back

Love is sacred
Love is the essence
Love is the reason why we are born
The reason why we live
And why we die
Only to be reborn again

To be able to perceive
And be in the sacredness of the All
Holiness of our Souls
Holy in the Whole
Whole and full of Light

Lifting each other higher
With the divine sparks of the Infinite
Enlightening our perception
Setting up fires in our sacred hearts
Pouring Light into our material bodies
To make them transcend all boundaries
Transcend time and space
Transcend everything that is keeping us from being who we are

To connect
Recollect
Or just remember all the connections
With each other
Because we are One
One uni-verse
One rhythm

To love even more
To become Love
To reach our full potential
To become infinite
And immortal

That our hearts
Connect with the Self
Because each One of us is a part of the Self
That is divine
Immortal
And forever present

Love is the only essence of immortality
It does not ask
It does not judge
It is like a mountain spring from which we all can drink
In which we all can bathe
No matter who we are
From which dimension we come from
If we want to bathe in its waters
Be lit by its fire
It has no limits or boundaries
It just comes
To anybody
Anytime

And blesses us with the sacred madness
Of those who beat and burn
Whose hearts beat and burn
Whose souls beat and burn
Of those who invite muses
Of those who are penetrated by the divine
The madmen, the poets, the artists and the Saints
The wholy Ones

who just want to make you whole again
who want to see humanity in its full divinity
who want to see you cry from being blessed with life and love
who want to see real connections
who want to see you singing your sacred chants
you dancing your sacred dances
you living your sacred life
who want to feel love
in all of you
beating

who want you to transcend yourselves
who want to unite all the souls
in sacred unity

because that is Eden
the state of absolute interconnection
elevated Eros
Hieros Gamos
the state of the Absolute

do not ignore the divine sparks!
those are your unborn dreams
that are willing to manifest
that is the voice of your soul
howling for its completeness
for the sacred

for your-Self

for Love
for loving each other
for being in Love
for being loved
for us to connect
for making this world beautiful again
for keeping it whole and holy
for keeping you whole and holy
for keeping us all whole and holy!

All came into existence because of Love
To find the way how to love itself
And to be(come) One again
To be(come) Love in its living presence
To reach all its infinite possibilities
In any moment of its existence

So let us all become
Who we really are
Divine beings in Eternity
Divine manifestations of Love
Living emanations of Light
Bringing each other home
Let us unite!

Let yourself to love!
Let yourself to be blessed with divine!
Let yourself to reach your full potential!
Let yourself to be untamed!
Wild for who you really are
Wild for being a-love!

Invite your soul
Invite Love to penetrate you
in its full sacredness

Love yourself
Love all the other selves
Love the Self in all creation.
Love. Love.. Love!

Love is light.
So let yourself to be enlightened!

...

Only through Love
We become immortal

Marrying our opposite selves
We become One

We are All One
In One Love.

The Poem of Life

universe
you inverse

you in verse

Zranenie

Čakám na deň, kedy mi srdce prestane krvácať,
kedy sa opäť plne nadýchnem,
pocítim teplo a uvidím opäť farby,
pozriem slnku do očí a dušu moju naplní nežná radosť z bytia.
Dnes mi je priateľom smútok
a nepriateľom čas.

Sny

Pokiaľ v ne úprimne veríš,
splnia sa.

Semiačka myšlienok vždy vyklíčia,
pokiaľ je v nich zárodok Slnka,
ktoré nerobí rozdiely.

Nahota

Čo je nahota?
Ktorý je ten stav, keď je človek naozaj nahý?
Nahé telo, či nahý duch?

Pozeráme sa do očí
(naše duše už dávno vedia)
a sme nahejší než nahí,
obnažení láskou,
ktorá z nás vyzlieka..
Všetko.

Všetko, čo nám nie je vlastné.
Všetko, do čoho sa skrývame,
za čím sa skrývame
a za čím nás naučili skrývať sa.

Niet väčší boj ega.
Niet väčší boj pre konzervu ega,
ktorá sa snaží roky rokúce
držať pod pokrievkou
najkrajšie dary človečenstva.

Úprimné bytie a úprimné dary srdca,
ktoré sú každej bytosti vlastné.

Keď človek odhalí srdce,
je naozaj nahý.

Nahý vo večnosti,
lebo nahota je šat počiatku aj konca.

...

Míľovými krokmi sa blíži k prvopočiatku ten,
kto pochopí,
že sa nemusí hanbiť
za úprimné tiahnutia vlastnej duše.

Spoveď Magdalény (Naveky)

Som poškvrnené počatie

a vínna Magdaléna,
čo roznáša svoju škvrnu
po cudzích plachtách
s nádejou oduchovnenia
tejto fyzickej hmoty,
len občasne sa stanem,
viac hmotou
ako duchom
a prinášam len ťažkosti

zbesilá krv
a divoké srdce,
namiesto posvätenia,
trhajú jemnocitné vlákna
medzi ľudmi
a prsty brnkajú,
na príliš krehké struny,
ktoré sa napätím
a praskaním špirál
zarezávajú do srdca
ako ostrie noža,
jedovaté šípy,
aby naopak,
učili mňa o posvätnosti všetkého,
posvätnosti celku

a otvárajú srdce
ešte väčšej láske,
nech je akokoľvek
nahé a krvavé,
hlavné je,
že cítim ako bije,
kedy bije a kedy bičuje

zmývam zo seba,
kúsky večných škvŕn
trpkými besmi a slzami,
prechádzam ohňom,
aby som mohla
objať zhorený strom
a vdýchnuť mu,
prečistená,
Nový Život
s plodmi bez škvŕn,
aké už zrodí,
len to najčistejšie srdce.

Lebo to je to,
na čom mi v tomto Živote najviac záleží.
Láska je to jediné,
pre čo by som horela a umierala naveky.

Jednoduchý vhľad

Keď niekoho milujete, vidíte také krásy jeho duše, že tie tienisté stránky sú úplne nepodstatné. Pozerať sa na svet očami lásky je totižto nachádzať všade svetlo. Lebo láska je ako svetlo. Láska je oheň, zažnutá svieca, pochodeň Tvorstva. Všetko, čo žije, nosí v sebe jej iskru.

Čokoľvek teda, čo budete milovať, prežiarite. Láskou dopomôžete človeku prekonať jeho vnútornú tmu.

Ak budete milovať seba, bude sa diať to isté. Postupne prežiarite všetky svoje tmavé kúty a hĺbky. Čím viac ich bude, tým bude všetko jasnejšie.

Preto je tak podstatné milovať.
Preto je láska doslova podstatná.

List
Keď na Teba svieti Slnko,
buď ako list stromu
- teš sa každou jednou bunkou,
že v Tebe ožíva Tvoja prirodzená tvorivá sila.

Nevieš, ako sa list stromu teší?

Sleduj ho,
všetky jeho krištáľové odlesky,
keď na neho dopadá slnečný lúč.


Ranná káva
Zamiešaj kávu
a sleduj univerzum.

Hrdličky

Dve hrdličky zvítali sa
pod rastúcim kosákom mesiaca
v košatých tieňoch stromov
medzi budovami kombinátu
polomŕtvi ľudia stoja na zastávke
vnorení do systémových zkľúčení
nemajúc čas na vnímanie úprimného hrdlenia
nemajúc čas na bytie so sebou samým

volanie prapodstaty
je len ďaleké volanie v duši
rovnako neurčité
ako ich úprimné túžby.

Ako na počiatku

Mám chuť si roztrhať hruď hlasom
vyrvať z nej všetky klamstvá
vybrať všetky kamene
všetky tŕne a čiernu smolu

pokľaknúť na kolená
nadýchnuť sa
pozrieť do zrkadla večnosti
a vidieť len čisté srdce.

Nahé.

Také, aké bolo v momente počatia
v momente kedy zaznel jeho prvý tón
stať sa jeho večnou rezonanciou

nechať sa viesť svetom,
v ktorom nie sú hranice
v ktorom prebýva len pravda.

Odhodiť všetko, čo mi nepatrí
čo mi nadiktovala spoločnosť
čo som si nadiktovala sama
precítiť svoje pravé ja

čisté

a jednoducho byť.

Pri Strome

Nechcem nič iné,
len úprimne milovať,
naho a láskyplne
pred Tebou stáť.

S dušou obnaženou
a otvorenými očami
prijať Ťa celou svojou hĺbkou
a precítiť tak výšiny.

Povzniesť sa nad všetko,
nech existuje len láska!
nech nám zo sŕdc vyklíči,
v tej najčistejšej podobe!

..a pri jej žiarivom strome,
milovať sa, naveky.

Zrkadlenie

Prečo vidím v mojich očiach Tvoje?
Oči, v ktorých prebýva krása
nepoškvrnený prales večnosti

životodarný oheň
divoké tvorenie
hĺbka bytia
čistá láska

Stále vidím Tvoje oči..
prepojenie vnútorných svetov,
zrkadlenie Jedného

moje srdce obmýva nekonečný oceán lásky
plávame v ňom ruka v ruke,
naplno odovzdaní prítomnosti..

Na okraji hmloviny..

Pamätám sa na to, ako sa rodí Život. Stála som na okraji hmloviny a videla nekonečne veľa trblietajúcich sa živých svetelných čiastočiek preplývať nežne do čiastočiek hmoty, prachu hviezd. Nádherne tancovali. Nebol to však tanec extatický. Bol to práveže tanec tak láskyplný a jemný - tak prirodzene chaoticko organický - ako keď vidíte ladne padať snehové vločky a vašu dušu naplní absolútny pokoj ..možno pocítite len jemné šimranie v končekoch prstov. Všetko sa vznášalo a ladne preplývalo, vždy však len jedno s jedným, záblesk svetla so zrnkom hmoty. Miriady fertílnych iskričiek sa zábleskovito vnárali do hviezdnej hmly a započínali tak svoju životnú púť. Vnímala som pritom tú nekonečnú radosť bytia a prítomnosť absolútnej lásky, bytia k životu. Okolo tohto miesta zrodu bolo len čisté, potentné nič.