A básnik povedal:
Hovor nám o kráse.

A on odvetil:
Kde budete hľadať krásu a ako ju nájdete, ak sama nebude vaším sprievodcom?
A ako budete hovoriť o nej, ak sama nebude priadkou vašej reči?
Zarmútení a urazení vravia: "Krása je láskavá a nežná, ako mladá matka, čo chodí medzi nami - spoly zahanbená za svoju krásu."
A vášnivci hovoria: "Nie, krása je mocná a hrozná. Ako búrka otriasa zemou pod nohami a oblohou nad našimi hlavami"
Unavení a znudení vravia: "Krása je nežný šepot, čo znie v našej duši. Jej hlas sa oddáva nášmu tichu ako malé svetielko, čo sa chveje od strachu pred tieňom."
A neposední hovoria: "Počuli sme, ako výskala v horách, a do jej kriku sa miešal dupot kopýt, trepot krídel a rev levov."
A noční hlásnici hovoria: "Krása prichádza s rannou zorou od východu."
A na poludnie robotníci a pocestní vravia: " Videli sme ju ako sa nakláňa z okien zapadajúceho slnka."
Tí, čo ich zavial sneh, v zime hovoria: "Krása prichádza s jarou, pricupitá po horách."
A ženci v letnej páľave povedia: "Videli sme ju, ako tancovala s padajúcim lístím jesene, a v jej vlasoch sme zazreli vločky snehu."
Toto všetko ste povedali o kráse.
V skutočnosti ste však nehovorili o nej, ale o svojich nesplnených potrebách.
A krása nie je potreba, ale extáza.
Nie sú to smädné ústa, ani načiahnutá prázdna ruka. Krása je planúce srdce a osvietená duša.
Nie je to obraz, ktorým by ste sa mohli kochať, ani pieseň, ktorej by ste načúvali,
ale obraz, ktorý vidíte iba svojimi vnútornými očami, a pieseň, ktorú počujete iba svojím vnútorným sluchom.
Nie je to miazga pod vráskavou kôrou, ani krídlo s pazúrmi.
Je to večne rozkvitnutá záhrada so zástupom anjelov nad ňou.
Ľudia orfalézski, krása je život, keď si život odkryje svoju svätú tvár.
Ale vy ste predsa život a vy ste aj jeho závoj.
Krása je večnosť hľadiaca na svoj obraz v zrkadle.
Ale vy ste večnosť a vy ste aj zrkadlo.

(Chalíl Džibrán: Prorok)