Splynutie duší

"Chcem Ťa!" pomyslí si celé moje telo, keď cíti tvoju prítomnosť..
"Chcem Ťa!" pomyslí si moja duša, keď túži splynúť s tvojou..
A ty to cítiš.. Cítiš to tiež.

Vieš, že keď sa jeden druhému pozrieme do očí, už nie je cesta späť. Vieš, že keď ucítime vôňu našich tiel.. už nie je cesta späť!

Tá neuveriteľná príťažlivosť! Animálna! Nesmrteľná! Božská!
Vieme, že keď to príde, už nie je cesta späť..

Stojíme pred sebou, žerieme sa očami, celkom nahí.. ale, nie, naše telá už nie sú fyzické! Stojíme, zakliesnení v sebe, ústami, rukami a naše telá sú si také blízke, že chcú byť jedným.

Skúmame sa, akoby sme sa videli prvý krát.. jazyk.. brušká prstov.. naša koža.. musia všetko ohmatať, všetkého sa dotknúť, akoby to malo byť naposledy. Napätie našich áur priam zabíja! Skúmanie sa už mení na bitku.. bijeme sa o prvenstvo jazyka.. Tá chuť! ..
Tá vôňa!

A už cítime, že už nevydržíme ani sekundu bez splynutia! Vojdeš do mňa. Ľahko.. akoby si ma mal dopĺňať od nepamäti vekov.

Naše duše sú v extáze! Opití našimi šťavami prekonávame rýchlosť svetla. Tisícimi spôsobmi. "Chcem Ťa!" kričím už fyzicky! Blažene. V hláskach. V samohláskach. Ty tiež.

Je to priam neskutočné. Božská slasť! Animálne bitie o prvenstvo smerom k božskosti. Celá posteľ je mokrá! Naše telá sú mokré! Všetko je presiaknuté našimi šťavami, tou božskou ambróziou. Všetko je božské! Všetko je magické! Prekonávame rýchlosť svetla a blížime sa k večnosti. Cítim Ťa ako nikdy predtým!

A.. zrazu..

Čas zastane.

..naše posledné vzdychy rozvíria vzduch..
..naše zreničky sa roztvoria (aby naše duše splynuli).. Agónia!
Teraz sme božskí!

Ja som Ty a Ty si Ja. Plačeme od šťastia, slasti.. večnosti.

A potom sa v objatí znovu precitneme do reality. Znovu sme fyzickí.
Milujem Ťa.

(Dúfam, že aj ty to cítiš..)