zdanlivo osamelí sa prechádzame životom
ako v pomyslenej krajine
brodíme sa cez rieky
tmavé lesy
umierame na púšťach
obdivujeme záhrady
a ochutnávame plody,
ktoré nám život prináša
stretávame sa na rázcestiach
kráčame spolu
podopierame sa
zdielame poznatky o cestách
a ich nástrahách
o svojich vlastných cestách
- čiastkových víziach krajiny
nechávame sa viesť
rôznymi chodníčkami
a veľakrát sa zdá,
že len tak blúdime
(aspoň si to myslíme,
že to tak je a že to nemá zmysel)
každý krok však len náš je
ako aj každé rozhodnutie
každým krokom zmysel tvoríme
zmysel má každé stretnutie
...
keď nevieš kam
sadni si
nechaj dušu lietať
uvidíš celú krajinu
a prepojenia ciest
fraktál kozmickej siete
nájdeš aj v spleti vlastných neurónov
A pomyslenú krajinu všade navôkol.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára