Index Života

Oko Uragánu feat. Fading Reality :)

Adam z hliny, Eva ničota
Degustujú pohár života
Ambrózia... vlieva sa im do žíl
Existencia.. a zrazu clivota.

Extázu im závidela
Celkom celá zemeguľa..
Do jedného
Bastarda.

Fatálny je tento svet
Architektov amulet
Celé ľudstvo jak by smet.


Adam lymfa, Eva cieva
Dačo sa im do žíl vlieva
Ale čo...?
Ešte dodnes ľud si spieva

Ešte dodnes závidí
Cieľ natoľko bláznivý..
Dosiahnutie
Boha..

Famózny svet, v ktorom žije
Adam s Evou a my nie..
Celok však nikto nerozbije.

Pravda

Ľudia sa radi pozerajú na svet dichotomicky.

Buď mám pravdu Ja alebo Ty.

Tak vznikajú všetky vojny a hádky..

A pritom stačí..

len zmeniť uhol pohľadu
a z Ty si Ja a z Ja som Ty.

Svet je bojom protikladov,
ale je hlavne aj ich splynutím.
Inak by kruh nebol kompletný..

lebo len v spojení sa zjaví cesta.

Muž a žena sú ako kýma a tá jemná živá hmota,
bez ich prieniku by sme nepoznali.. zázrak života.

Sú rovnako dôležití.

Rovnocenní v splynutí.

Tak ako rácio a emócie,
ako fyzické a duchovné,
ako konkrétne a abstraktné,
ako dobré, tak zlé.

Ako chaos, tak poriadok,
ako voda, tak oheň,
ako vzduch, tak zem,
ako noc, tak deň..

Takže, pokiaľ chceš hľadať pravdu,
hľadaj ju vždy "v strede".

Lebo nie je ani ľahká ani ťažká,
ani logická ani nelogická,
ani praktická ani teoretická,
ani čisto rozumová ani intuitívna,
ani dobrá ani zlá,
ale je vždy splynutím.

Je niekde medzi životom a smrťou
a zároveň je životom aj smrťou.

A preto, v mieste kde sa hore rovná dole,
vpravo sa rovná vľavo
a kde sa subjekt stáva objektom,
tam pramení pravda..

Splynutie duší

"Chcem Ťa!" pomyslí si celé moje telo, keď cíti tvoju prítomnosť..
"Chcem Ťa!" pomyslí si moja duša, keď túži splynúť s tvojou..
A ty to cítiš.. Cítiš to tiež.

Vieš, že keď sa jeden druhému pozrieme do očí, už nie je cesta späť. Vieš, že keď ucítime vôňu našich tiel.. už nie je cesta späť!

Tá neuveriteľná príťažlivosť! Animálna! Nesmrteľná! Božská!
Vieme, že keď to príde, už nie je cesta späť..

Stojíme pred sebou, žerieme sa očami, celkom nahí.. ale, nie, naše telá už nie sú fyzické! Stojíme, zakliesnení v sebe, ústami, rukami a naše telá sú si také blízke, že chcú byť jedným.

Skúmame sa, akoby sme sa videli prvý krát.. jazyk.. brušká prstov.. naša koža.. musia všetko ohmatať, všetkého sa dotknúť, akoby to malo byť naposledy. Napätie našich áur priam zabíja! Skúmanie sa už mení na bitku.. bijeme sa o prvenstvo jazyka.. Tá chuť! ..
Tá vôňa!

A už cítime, že už nevydržíme ani sekundu bez splynutia! Vojdeš do mňa. Ľahko.. akoby si ma mal dopĺňať od nepamäti vekov.

Naše duše sú v extáze! Opití našimi šťavami prekonávame rýchlosť svetla. Tisícimi spôsobmi. "Chcem Ťa!" kričím už fyzicky! Blažene. V hláskach. V samohláskach. Ty tiež.

Je to priam neskutočné. Božská slasť! Animálne bitie o prvenstvo smerom k božskosti. Celá posteľ je mokrá! Naše telá sú mokré! Všetko je presiaknuté našimi šťavami, tou božskou ambróziou. Všetko je božské! Všetko je magické! Prekonávame rýchlosť svetla a blížime sa k večnosti. Cítim Ťa ako nikdy predtým!

A.. zrazu..

Čas zastane.

..naše posledné vzdychy rozvíria vzduch..
..naše zreničky sa roztvoria (aby naše duše splynuli).. Agónia!
Teraz sme božskí!

Ja som Ty a Ty si Ja. Plačeme od šťastia, slasti.. večnosti.

A potom sa v objatí znovu precitneme do reality. Znovu sme fyzickí.
Milujem Ťa.

(Dúfam, že aj ty to cítiš..)

A.. Dokonalosť

Vidím dokonalosť,
v celej svojej kráse.
Ako voda plynie
a ako sa stebielko trávy
prikláňa k druhému
a počujem ako listy stromov
šepotajú svoje piesne.
A všetko je plné života..
Ľudia.
Rieka.
Breh.

Cítim,
ako sa ma všetko bytostne dotýka,
priam až so mnou splýva,
hľadí na duši
a vnáša mi pokoj
a nekonečnú radosť do žíl.

Lebo niet väčšej pocty
ako byť svedkom tohto kontinua,
svedkom tohto bytia,
ktoré je v každom momente..
najdokonalejšie aké len môže byť.

A ja som ním
a zároveň jeho súčasťou..

Platonický ošial

Milujem Ťa najviac..

Platonicky..
ako sa len dá,
až by som zložila svoj život
aby som predstavovala všetko,
čo pre teba aj ten najmenší význam má..

Milujem na Tebe všetko,
tvoju iluzórnu bytosť,
utkanú zo svetla a oblakov,
po ktorých stúpam stále hore,
nekonečne krát,
vnáram sa do svojich spomienok,
a do svojich predstáv,
cítim tvoju prítomnosť,
reálnejšie než samotnú skutočnosť..

Chce sa mi z toho kričať..

Zobrať tvoju ilúziu..
a precítiť lásku, každý moment,
každý pohľad
a splývať s Tebou,
jedine s Tebou,
pretože len to mi dáva zmysel,
len to ma ženie životom a pritom..

Ostávam mĺkva..
pretože viem,
že za oblakmi na mňa číha..
Realita..

Tvrdá a trpká skutočnosť,
ťažšia ako pravda sama,
ale práve Platón tvrdí,
že práve toto šialenstvo,
zoslané bohom Erotom,
je tá naozajstná láska..

Ktorá nám dáva krídla..
a premieňa našu podstatu..
na Božskú..

Sú chvíle, kedy sa večnosť,
miluje s našou dušou
a odkrýva svoje čierne rúcho,
v ktorom prebýva všetko, čo je.

Momenty, kedy trojlístok
javí sa dokonalý,
alebo pozerám Tebe do očí
a vidím v nich seba.

A keď príde..

..to neopísateľné vyvrcholenie,
srdce mi krásou rozkvitá.

..a Wondrously Weaved Web
Is spread around the world
The continents look like insects
Trapped in this information tangle
One day united they will be
In the entrails of a spider
His poison rescricts you to see
But who is he? Makes you wonder..


(Sorry za tú English :))) )

Dnes ráno ma zobudilo slnko,
nechcelo sa mi ešte vstať, tak som iba ležala
a blúdila očami po okolí,
keď sa mi zrazu svetlo začalo predvádzať,
v celej svojej kráse..
presvitalo cez žalúziu..

Na stene spravilo pár rovnobežných čiar,
kolmo ich spájali dva reťazce kruhov,
kruhov, dokonale prepletených jeden do druhého,
z každého tretieho sa tiahla čiara tieňa,
chaoticky zlomená,
no všetky dokopy vytvorili jeho otlačok prsta.

Ako prechádzali oblaky, kruhy ožili,
stali sa z nich špirály,
dve rotujúce svetelné tyče.

Vtedy som pochopila,
prečo bola geometria posvätná,
posvätný patern života,
a že všetko je poskladané zo svetla.

Atomic Bomb - Up Close - video powered by Metacafe

Prečo nám skvelá technika, ktorá šetrí prácu a uľahčuje život, doposiaľ priniesla tak málo šťastia? Odpoveď je jednoduchá: pretože sme sa nenaučili rozumne ju využívať.

Einstein

Ach, existencia moja,
tisícimi plameňmi horiaca,
kráčajúca po horľavom moste,
od samoty k splynutiu,
od melanchólie k láske,
od ohavnosti tohto sveta ku kráse,
rozpaľujúc krehké laná tohto mostu,
a dúfajúc, že nezhoria
túžbami môjho života.

Prečo..

Prečo tu nie si,
a nerozprávaš mi o iných rovinách časopriestoru,
alebo ich so mnou nepreciťuješ.
Prečo som ťa ešte nestretla,
aby sme spolu splynuli v jednu bytosť
vo fyzických a metafyzických dimenziách tohto sveta.

Krehkosť a smrteľnosť našich tiel sa nestala
nekonečnou substanciou ďalšieho života,
znovuzrodenia našej jedinečnosti.

Prečo tu nie si, aby si mi ukázal,
že je v čo veriť, a že naša viera nám ukáže cestu života.

Nie hocijakého života, ale toho nášho,
cez ktorý precítime všetko
čo na tomto svete existuje aj neexistuje..

Alebo sme sa zatiaľ ešte nenašli..

Prečo tu nie si ty, ktorý mi ukáže krásu života,
ktorý nás obklopuje..

A splodí život so mnou..

The New Eden.

Now that I’m here
And my Eden’s faded away
Loosing my belief
Raining on my dreams today


This pain is so real
How could it end this way
Painting again my Eve
Hoping she would come again


Running to a better day.. to the past..
Leaving my soul burn forever in streams of pain


Memories I keep
My sanity they overlay
Disturbing my sleep
I want to burn this past away


Interlaced with fear
Is there another Eve somewhere
For this truth I bleed
Hoping the sun will rise again..


Bringing a better day.. that will last.
Praying for regaining my pleasure that you portayed


My Eden burnt to ashes
Like all my dreams of you
Even thought my world’s been broken
My Phoenix will be born again..


Now that I’m here
Waiting for a better day
Conquering my fear
I know there’s another way


My pain’s the key
Opening my world again
Resurrecting belief
In this new light I’ll remain..


Creating better days.. that will last..
There is more than one Eden where I may stay..

(The primary version of lyrics for the band Mobydick)

The (C)Age.

Where feelings can’t be told
Where gold is all that rules
Lies are made as truth
Make you forget your past

A number is your name
A sign of beauty’s gone fame
Spots absorb your soul
Your blindness makes you a slave of this age

From this age you can never get away
It consumes all your life
From these lies you can never get away
Never get away.. get away..
From this cage you can never get away
We’re actors in its play
From this play you can never get away
Never get away..

A world of instant smiles
Instant like all your gods
Sell yourself today
Your thoughts just fade away

Machines roar over the world
Can’t hear the sillent wars
Eyes are filled with glue
Your freedom makes you a slave of this age

From this age you can maybe get away
Don’t let it turn your body into a grave
Cause you can get away.. get away..
From these lies you can maybe get away
You must just open your eyes
You weren’t born to be a slave
Only the truth you should obey..

From this play you can surely get away
The answer lies in yourself
Don’t turn your freedom to a cage
Throw your golden mask away..

From this cage you can surely get away
Break the matrix before it’s too late
The sun will lead you out of the cave
Only the truth you should obey..
Then you can get away..

..the only freedom that exists is the freedom of your soul..

A scene from a film called Network:

The ending part of Zeitgeist:

(The primary version of lyrics for the band Mobydick)