Žiara

Srdce sa mi zmieta ako opustená bárka na mori pochybností,
keď nevidím v Tvojich očiach ani kúsok lásky..

Nejde mi o odpoveď pre moje srdce..

Je mi len clivo, že v Tvojej duši hasíš žiaru,
ktorá Ťa robí Tvorcom a Človekom..

Tá žiara tam totiž je..

a vždy bola.

(spomeň si na to, aké to bolo)

...

Niekedy sa pustím do hádky o živote

Inokedy mám tendenciu ho vysvetľovať
(aj keď mám tušenie, že sa skrýva za slovami)

Inokedy na mne leží ako skala,
ktorú by som najradšej zo seba zhodila
.. a všetko mi príde fádne, absurdné
.. a spomienky na to, čo má prísť hmlisté.
Začnem sa sťažovať, nariekať, srdiť a dovolávať spravodlivosti!

V týchto chvíľach by som bola najradšej..

keby oproti mne sedel pokojný zenový mních,

ktorý by sa na mňa pokojne a chápavo usmieval.

Slová by prestali víriť hladinu mojej mysle

a

ostalo by len


ticho

.

Neohraničená láska

Láska nepohŕda,
nespútava,
nevyčíta,
teda nemanipuluje.

Láska dôveruje,
vie čakať,
vie chápať,
teda dáva slobodu.

Láska tvorí,
zjednocuje,
rozvíja,
keď sa jej nekladú žiadne hranice.

Láska zakvitá a rastie nenásilne, ako lúčny kvet,
netreba si ho teda privlastniť, odtrhnúť a zobrať domov,
lebo zvädne,
ale nechať ho nech rozseje svoje potomstvo.

Bolí ma I, II..

Bolí ma.. (I)

keď vidím, čo sa deje na tomto svete
keď vidím ako sa ľudia odsudzujú
keď vidím ako sa ľudia navzájom manipulujú
keď vidím ako sa hodnoty strácajú a svetom hýbu peniaze

keď vidím ako už malé deti sebou pohŕdajú kvôli majetku
keď vidím mladých mužov, ako zneužívajú ženy
keď vidím mladé ženy, ako zneužívajú mužov
keď vidím ako ľudia nevšímavo prechádzajú okolo bezdomovca na rušnej nočnej ulici

keď vidím, ako zranení chcú ovládať svet
keď vidím neúctu k životu,
keď vidím obete vojny
keď počujem plakať zem a stromy..

Bolí ma totiž..

keď vnímam bolesť niečoho v čom je dych života..

Svet pre toto totiž nevznikol.

...

Bolí ma.. (II)

keď vidím smútok v očiach priateľa,
keď vidím bolesť osoby, ktorá ma miluje
a ja ju nie..

pretože aká je to bolesť, viem

a keď ju vidím..
želám si, aby sa radšej stala mojou
a aj svoj život by som radšej za ňu dala nebesám niekedy..

aj keď viem, že bolesť nám vždy ukazuje chyby
a aj mňa samotnú vždy časom posunula ďalej..

Stále ma to bolí..

Robím snáď aj ja týmto nejakú chybu?

Len tak.. pár myšlienok, ktoré mi prebleskli hlavou..

"Láska je obrovský dar, totiž umožňuje človeku vždy vidieť až do srdca. Vždy keď som totiž milovala, milovala som aj to, čím by ten človek mohol byť, všetko krásne v ňom. Toto umožňuje partnerom byť sebe navzájom zrkadlo, totiž častokrát až keď sa do neho pozrieme, zistíme, koľko nosíme masiek a čím naozaj môžeme byť, teda čím naozaj sme."

"Keď človek započuje pravdu, mala by v ňom zarezonovať tak isto ako zabudnutá spomienka."

"Tlkot Tvojho srdca je rytmus môjho života.. je to najkrajšia hudba na zemi."

"Pokiaľ existuje umenie, spoločnosť má nádej."

"Väčšina, ak nie všetky výtvory človeka sú inšpirované prírodou.. ako ju vôbec človek dokáže nazývať primitívnou, alebo pochybovať o jej inteligencií, keď to, čo on sa snaží imitovať, všetky zákony, ktoré krvopotne odvodil aplikuje príroda sama od seba, odjakživa a dokonale, čo sa jemu málokedy podarí."

"Človek v sebe skrýva také schopnosti, že keď o nich počuje, málokedy tomu, čo počuje uverí na prvý krát ak vôbec."

"To, čo človeku bráni, aby sa dostal k tzv. Svätému Grálu sú práve dôvody, prečo sa k nemu chce dostať. Tie dôvody pramenia z obmedzeného videnia."

"Netreba odsudzovať žiadneho tvora, totiž všetci máme rovnakú podstatu len iný level oduchovnenosti (rozvinutia vedomia)."

"Vzťah dvoch ľudí by mal byť úplne slobodný a nie taký, aby si dvaja ľudia navzájom nedovolili ani dýchať. Ako sa môže rozvíjať niečo, čo nemôže ani dýchať?"

"Our mind is just the reflection of what we call God."

Index Života

Oko Uragánu feat. Fading Reality :)

Adam z hliny, Eva ničota
Degustujú pohár života
Ambrózia... vlieva sa im do žíl
Existencia.. a zrazu clivota.

Extázu im závidela
Celkom celá zemeguľa..
Do jedného
Bastarda.

Fatálny je tento svet
Architektov amulet
Celé ľudstvo jak by smet.


Adam lymfa, Eva cieva
Dačo sa im do žíl vlieva
Ale čo...?
Ešte dodnes ľud si spieva

Ešte dodnes závidí
Cieľ natoľko bláznivý..
Dosiahnutie
Boha..

Famózny svet, v ktorom žije
Adam s Evou a my nie..
Celok však nikto nerozbije.

Pravda

Ľudia sa radi pozerajú na svet dichotomicky.

Buď mám pravdu Ja alebo Ty.

Tak vznikajú všetky vojny a hádky..

A pritom stačí..

len zmeniť uhol pohľadu
a z Ty si Ja a z Ja som Ty.

Svet je bojom protikladov,
ale je hlavne aj ich splynutím.
Inak by kruh nebol kompletný..

lebo len v spojení sa zjaví cesta.

Muž a žena sú ako kýma a tá jemná živá hmota,
bez ich prieniku by sme nepoznali.. zázrak života.

Sú rovnako dôležití.

Rovnocenní v splynutí.

Tak ako rácio a emócie,
ako fyzické a duchovné,
ako konkrétne a abstraktné,
ako dobré, tak zlé.

Ako chaos, tak poriadok,
ako voda, tak oheň,
ako vzduch, tak zem,
ako noc, tak deň..

Takže, pokiaľ chceš hľadať pravdu,
hľadaj ju vždy "v strede".

Lebo nie je ani ľahká ani ťažká,
ani logická ani nelogická,
ani praktická ani teoretická,
ani čisto rozumová ani intuitívna,
ani dobrá ani zlá,
ale je vždy splynutím.

Je niekde medzi životom a smrťou
a zároveň je životom aj smrťou.

A preto, v mieste kde sa hore rovná dole,
vpravo sa rovná vľavo
a kde sa subjekt stáva objektom,
tam pramení pravda..

Splynutie duší

"Chcem Ťa!" pomyslí si celé moje telo, keď cíti tvoju prítomnosť..
"Chcem Ťa!" pomyslí si moja duša, keď túži splynúť s tvojou..
A ty to cítiš.. Cítiš to tiež.

Vieš, že keď sa jeden druhému pozrieme do očí, už nie je cesta späť. Vieš, že keď ucítime vôňu našich tiel.. už nie je cesta späť!

Tá neuveriteľná príťažlivosť! Animálna! Nesmrteľná! Božská!
Vieme, že keď to príde, už nie je cesta späť..

Stojíme pred sebou, žerieme sa očami, celkom nahí.. ale, nie, naše telá už nie sú fyzické! Stojíme, zakliesnení v sebe, ústami, rukami a naše telá sú si také blízke, že chcú byť jedným.

Skúmame sa, akoby sme sa videli prvý krát.. jazyk.. brušká prstov.. naša koža.. musia všetko ohmatať, všetkého sa dotknúť, akoby to malo byť naposledy. Napätie našich áur priam zabíja! Skúmanie sa už mení na bitku.. bijeme sa o prvenstvo jazyka.. Tá chuť! ..
Tá vôňa!

A už cítime, že už nevydržíme ani sekundu bez splynutia! Vojdeš do mňa. Ľahko.. akoby si ma mal dopĺňať od nepamäti vekov.

Naše duše sú v extáze! Opití našimi šťavami prekonávame rýchlosť svetla. Tisícimi spôsobmi. "Chcem Ťa!" kričím už fyzicky! Blažene. V hláskach. V samohláskach. Ty tiež.

Je to priam neskutočné. Božská slasť! Animálne bitie o prvenstvo smerom k božskosti. Celá posteľ je mokrá! Naše telá sú mokré! Všetko je presiaknuté našimi šťavami, tou božskou ambróziou. Všetko je božské! Všetko je magické! Prekonávame rýchlosť svetla a blížime sa k večnosti. Cítim Ťa ako nikdy predtým!

A.. zrazu..

Čas zastane.

..naše posledné vzdychy rozvíria vzduch..
..naše zreničky sa roztvoria (aby naše duše splynuli).. Agónia!
Teraz sme božskí!

Ja som Ty a Ty si Ja. Plačeme od šťastia, slasti.. večnosti.

A potom sa v objatí znovu precitneme do reality. Znovu sme fyzickí.
Milujem Ťa.

(Dúfam, že aj ty to cítiš..)

A.. Dokonalosť

Vidím dokonalosť,
v celej svojej kráse.
Ako voda plynie
a ako sa stebielko trávy
prikláňa k druhému
a počujem ako listy stromov
šepotajú svoje piesne.
A všetko je plné života..
Ľudia.
Rieka.
Breh.

Cítim,
ako sa ma všetko bytostne dotýka,
priam až so mnou splýva,
hľadí na duši
a vnáša mi pokoj
a nekonečnú radosť do žíl.

Lebo niet väčšej pocty
ako byť svedkom tohto kontinua,
svedkom tohto bytia,
ktoré je v každom momente..
najdokonalejšie aké len môže byť.

A ja som ním
a zároveň jeho súčasťou..

Platonický ošial

Milujem Ťa najviac..

Platonicky..
ako sa len dá,
až by som zložila svoj život
aby som predstavovala všetko,
čo pre teba aj ten najmenší význam má..

Milujem na Tebe všetko,
tvoju iluzórnu bytosť,
utkanú zo svetla a oblakov,
po ktorých stúpam stále hore,
nekonečne krát,
vnáram sa do svojich spomienok,
a do svojich predstáv,
cítim tvoju prítomnosť,
reálnejšie než samotnú skutočnosť..

Chce sa mi z toho kričať..

Zobrať tvoju ilúziu..
a precítiť lásku, každý moment,
každý pohľad
a splývať s Tebou,
jedine s Tebou,
pretože len to mi dáva zmysel,
len to ma ženie životom a pritom..

Ostávam mĺkva..
pretože viem,
že za oblakmi na mňa číha..
Realita..

Tvrdá a trpká skutočnosť,
ťažšia ako pravda sama,
ale práve Platón tvrdí,
že práve toto šialenstvo,
zoslané bohom Erotom,
je tá naozajstná láska..

Ktorá nám dáva krídla..
a premieňa našu podstatu..
na Božskú..

Sú chvíle, kedy sa večnosť,
miluje s našou dušou
a odkrýva svoje čierne rúcho,
v ktorom prebýva všetko, čo je.

Momenty, kedy trojlístok
javí sa dokonalý,
alebo pozerám Tebe do očí
a vidím v nich seba.

A keď príde..

..to neopísateľné vyvrcholenie,
srdce mi krásou rozkvitá.

..a Wondrously Weaved Web
Is spread around the world
The continents look like insects
Trapped in this information tangle
One day united they will be
In the entrails of a spider
His poison rescricts you to see
But who is he? Makes you wonder..


(Sorry za tú English :))) )

Dnes ráno ma zobudilo slnko,
nechcelo sa mi ešte vstať, tak som iba ležala
a blúdila očami po okolí,
keď sa mi zrazu svetlo začalo predvádzať,
v celej svojej kráse..
presvitalo cez žalúziu..

Na stene spravilo pár rovnobežných čiar,
kolmo ich spájali dva reťazce kruhov,
kruhov, dokonale prepletených jeden do druhého,
z každého tretieho sa tiahla čiara tieňa,
chaoticky zlomená,
no všetky dokopy vytvorili jeho otlačok prsta.

Ako prechádzali oblaky, kruhy ožili,
stali sa z nich špirály,
dve rotujúce svetelné tyče.

Vtedy som pochopila,
prečo bola geometria posvätná,
posvätný patern života,
a že všetko je poskladané zo svetla.