I.
Svitá a vidno mesiac,
vtáctvo si zdeľuje svoje piesne.
Som tichý pozorovateľ
tejto odvekej tradície.
Dym vychádza z mojich pier,
rannou oblohou sa tiahnu mraky,
a aj keď tu nie si so mnou,
možno sleduješ niečo podobné..
Alebo tvoje Ja prebýva v ríši snov.
Dúfam, že aspoň tam sa raz reálne stretneme.
Alebo raz budeme vítať,
zrod nového dňa,
pri odvekej tradícii vtáčích spevov
spolu.
II.
Aj keď Ťa vôbec nepoznám,
Milujem Ťa
viac ako listy stromov
milujú Slnko.
Milujem tvoju dušu
zrkadlí sa v mojej láske
(pevne dúfam, že zrkadlo nie je rozbité)
a si.. neopísateľne krásny.
Preto pri Tebe nenachádzam slová.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára