utopiť myšlienky, spomienky, city
akékoľvek náznaky mysle..
utopiť srdce..
povedať zbohom..
počkať pár okamihov..
so zaliatou tvárou,
možno niečo vypláva na povrch..
odpiť si z pohára,
vypiť ho do dna,
veľakrát po sebe,
s čistou mysľou
vypiť zvyšky
znovuzrodeného tela,
vstrebať bolesť
a ponechať si pár
magických, nadčasových okamihov
a kvapku nádeje.
2 komentáre:
Asi to bolo namáhavé večerné popíjanie, ktoré sa akoby popíjaním nazvať skoro nedá...
Ale kto vie???
nuž, to bola valentínska melanchólia.. nejak to na mňa znovu doľahlo všetko
Zverejnenie komentára