Moja duša uteká.

Vždy, keď ma prepadne strach

Zmizne mi zem pod nohami

A keďže už nemám kam utiecť

aspoň duša sa schová

dovnútra

uzavrie sa do svojej točitej schránky

cítim ako uteká

z končekov prstov

ako opúšťa oči

stávam sa

len imitáciou človeka

nesústredeného, hapkajúceho

neschopného spraviť krok

vypovedať akúkoľvek myšlienku

všetko navôkol sa rozpadá

je mi z toho do plaču

zúfalo klopem duši na dvere

ale ona mlčí

až pokiaľ nepominie

zdanlivé nebezpečenstvo

prečkáva

trasúca sa

pred zranením

nepochopením

vyvrhnutím

(zo spoločnosti)

pádmi

niekde v predembryonálnej prázdnote..

ako Thel.

(Keby ma tak niekto objal.)

Ohýbanie

Telo sa ohýba, svaly pracujú,

ohýbajú sa ako časopriestor.

Sme plní radosti, úsmevov

a nežnej extázy

z absolútneho vysilenia

každej jednej bunky.

Milujem tvoj úsmev,

vnútorný oheň,

ktorý bohato postačí

na vytvorenie nového vesmíru

o nás, pre nás a tu

slza šťastia

rodí sa v mojom oku

sme tu a teraz

spoločne

ohýbame priestor

nekonečnú myseľ

ako bohovia.

Telá padajú od vytrženia,

sú na príťaž.

Už sa len zvinúť do kože

a byť vďačný

za každé jedno svetlo v očiach,

najhlbšiu mágiu života.

Zbohom.

Utopiť všetko v pohári vína,

utopiť myšlienky, spomienky, city

akékoľvek náznaky mysle..

utopiť srdce..

povedať zbohom..

počkať pár okamihov..

so zaliatou tvárou,

možno niečo vypláva na povrch..

odpiť si z pohára,

vypiť ho do dna,

veľakrát po sebe,

s čistou mysľou

vypiť zvyšky

znovuzrodeného tela,

vstrebať bolesť

a ponechať si pár

magických, nadčasových okamihov

a kvapku nádeje.

3

Mám dvoch drakov

a tretieho v srdci.

Ich plamene pohlcujú moje myšlienky,

moju triezvosť,

poéziou pretkávajú moje vlasy,

zrak aj sluch.

Nič iné nepočujem,

nič iné nevidím,

len tápem po ich obrysoch,

reálnych aj iluzórnych,

bojujem s nimi,

žijem s nimi,

s nimi a o nich snívam..

mätie ma ale spletitosť ich tiel,

presakuje ma ich vlnenie.

špirály sa zvíjajú..

..ale len po jednej z nich

sa dostanem ku koreňom svojho bytia

a privediem na svet novú starú dušu.

Na Cestách

Bola som zem

a cítila som jej bôľ,

veľa krvi sa na nej prelialo.

Bola som voda,

hrala som sa s kameňmi a tancovala,

v mojich útrobách plávali ryby.

Bola som list,

dýchala som celým telom,

ťahala som sa za slnkom.

Bola som lúč svetla

a dopadala na list,

ten sa tešil,

bol zaplavený šimravou rozkošou.

Bola som dušou

a bola som všade doma.

Vlny

Čudní a zranení,

takí sme všetci.

Zahanbení a spútaní,

predstavami,

akí by sme mali byť.

Pritom sa všetci

dopĺňame,

poznáme sa..

ako vlny oceánu.

Volanie hmoty

Som len človek.

Hmota ma stŕha k tvojmu telu.

Som nahý pútnik

s víziami splynutia,

plazím sa pri zemi,

nekonečne smädná.

Telo je v strehu, napäté.

Neudržím viac ťarchu

svojej fyzičnosti..

chcem byť tvojou súčasťou!

Ochutnať tvoj život,

kúpať sa v tvojej koži

a plávať tam,

kde sa nebo a zem spájajú.

Iduna

In Norse mythology, Iðunn is the goddess associated with apples and youth. Iðunn is attested in the Poetic Edda, compilled in the 13th century from earlier traditional sources, and the Prose Edda, written in the 13th century by Snorri Sturluson. In both sources, she is described as the wife of the skaldic god Bragi, and in the Prose Edda, also as a keeper of apples and granter of eternal youthfulness.



The lyrics of this song are taken from the poem Hrafnagaldr Óðins (Odin's Raven Magic):

"Dvelur í dölum
Dís forvitin
Yggdrasils frá
Aski Hnigin
Álfa ættar
Idunni hétu
Ívalds eldri
Yngsta barna"

I FELL DEEPLY IN LOVE WITH THIS SONG! :)

Brečtan

jedného večera sme si zaplietli
vence z brečtanu do vlasov
a oddali sa noci

šli sa poprechádzať lesom
farebným,voňavým, lúčiacim sa
a cítili sa konečne doma

cesta nás priviedla
na miesto posledného odpočinku
kde sme na zabudnutých hroboch
zapaľovali sviečky

priniesla som si veniec do bytu
a chcela si ho zasadiť
ale uschol.. teraz
mi ho objedá mačka

bez názvu - bez slov

niekedy pociťujem toľko krásy,
až nemám potrebu rozprávať
len mlčky hľadieť do seba
alebo hladiť matku zem,
milovanú osobu,
po voňavej pokožke
a nechať srdce voľne lietať

Keď sa rodil nový deň a mesačný spln odniesli mraky..

I.

Svitá a vidno mesiac,
vtáctvo si zdeľuje svoje piesne.
Som tichý pozorovateľ
tejto odvekej tradície.

Dym vychádza z mojich pier,
rannou oblohou sa tiahnu mraky,
a aj keď tu nie si so mnou,
možno sleduješ niečo podobné..

Alebo tvoje Ja prebýva v ríši snov.
Dúfam, že aspoň tam sa raz reálne stretneme.

Alebo raz budeme vítať,
zrod nového dňa,
pri odvekej tradícii vtáčích spevov
spolu.

II.

Aj keď Ťa vôbec nepoznám,
Milujem Ťa
viac ako listy stromov
milujú Slnko.

Milujem tvoju dušu
zrkadlí sa v mojej láske
(pevne dúfam, že zrkadlo nie je rozbité)
a si.. neopísateľne krásny.

Preto pri Tebe nenachádzam slová.

Len tak..

°spomienky°

Je toho vo mne veľa..
keď vyberám spomienky z peňaženky
(ktorú mám plnú kadečoho len nie peňazí)
vždy som udivená
koľko sa ich tam časom nazbieralo.
Bohvie, koľko by som ich vyložila z duše
a koľko z nich by mi pripomenulo teba.

°Mesiac a Ja°

Pri pohľade na Mesiac,
si vždy uvedomím,
že vo mne drieme čosi odveké,
niečo z iného sveta,
inej doby,
čo nedokážem celé uchopiť,
čo ma facsinuje,
a zároveň mätie,
núti ma zastaviť sa,
a spočinúť v túžobnom tichu.
Čosi, čo mi vraví:
"Dávaj si pozor, ale choď.
Veď ste súčasťou jedného ducha."

Motion is a Sign of Life

(toto je prepis jedného nápisu zo Stift Melku, ktorý ma zaujal)

When I am in motion I see only one side, one aspect. Some things are unclear, I see only part, not the whole.

When I am in motion, on my way, I am continualy reaching new shores, getting to know the world, other people an myself. I always have a new goal.

Bing on the move cuses unrest, but this unrest enables me to move, lets my heart grow wide.



Being on the move has a great destination. As long as I am moving towards this destination I am looking in a mirror and see only a dim reflection. When I arrive at my destination I shall be seing fac to face. "Now I only perceive incompletely, but then I will realise through and through, as I will also be realised through and through." (as per 1 Cor 13,12)

Although I do not perceive the whole truth when I am on my way, this very lack of perfection is a sign that I am still alive.

My staying in motion brings God´s spirit to me: The spirit is what brings life.

Climbing the Ladder

One day
The ladder broke.
And I fell..
Into the depths of my Being

Where I laid trembling,
slowly dying..
Until I realised
That I should not fear
That only in death
I will find peace.

So I let myself die
And a new "I" emerged
And started to climb again.