A.. Dokonalosť

Vidím dokonalosť,
v celej svojej kráse.
Ako voda plynie
a ako sa stebielko trávy
prikláňa k druhému
a počujem ako listy stromov
šepotajú svoje piesne.
A všetko je plné života..
Ľudia.
Rieka.
Breh.

Cítim,
ako sa ma všetko bytostne dotýka,
priam až so mnou splýva,
hľadí na duši
a vnáša mi pokoj
a nekonečnú radosť do žíl.

Lebo niet väčšej pocty
ako byť svedkom tohto kontinua,
svedkom tohto bytia,
ktoré je v každom momente..
najdokonalejšie aké len môže byť.

A ja som ním
a zároveň jeho súčasťou..

Platonický ošial

Milujem Ťa najviac..

Platonicky..
ako sa len dá,
až by som zložila svoj život
aby som predstavovala všetko,
čo pre teba aj ten najmenší význam má..

Milujem na Tebe všetko,
tvoju iluzórnu bytosť,
utkanú zo svetla a oblakov,
po ktorých stúpam stále hore,
nekonečne krát,
vnáram sa do svojich spomienok,
a do svojich predstáv,
cítim tvoju prítomnosť,
reálnejšie než samotnú skutočnosť..

Chce sa mi z toho kričať..

Zobrať tvoju ilúziu..
a precítiť lásku, každý moment,
každý pohľad
a splývať s Tebou,
jedine s Tebou,
pretože len to mi dáva zmysel,
len to ma ženie životom a pritom..

Ostávam mĺkva..
pretože viem,
že za oblakmi na mňa číha..
Realita..

Tvrdá a trpká skutočnosť,
ťažšia ako pravda sama,
ale práve Platón tvrdí,
že práve toto šialenstvo,
zoslané bohom Erotom,
je tá naozajstná láska..

Ktorá nám dáva krídla..
a premieňa našu podstatu..
na Božskú..

Sú chvíle, kedy sa večnosť,
miluje s našou dušou
a odkrýva svoje čierne rúcho,
v ktorom prebýva všetko, čo je.

Momenty, kedy trojlístok
javí sa dokonalý,
alebo pozerám Tebe do očí
a vidím v nich seba.

A keď príde..

..to neopísateľné vyvrcholenie,
srdce mi krásou rozkvitá.

..a Wondrously Weaved Web
Is spread around the world
The continents look like insects
Trapped in this information tangle
One day united they will be
In the entrails of a spider
His poison rescricts you to see
But who is he? Makes you wonder..


(Sorry za tú English :))) )

Dnes ráno ma zobudilo slnko,
nechcelo sa mi ešte vstať, tak som iba ležala
a blúdila očami po okolí,
keď sa mi zrazu svetlo začalo predvádzať,
v celej svojej kráse..
presvitalo cez žalúziu..

Na stene spravilo pár rovnobežných čiar,
kolmo ich spájali dva reťazce kruhov,
kruhov, dokonale prepletených jeden do druhého,
z každého tretieho sa tiahla čiara tieňa,
chaoticky zlomená,
no všetky dokopy vytvorili jeho otlačok prsta.

Ako prechádzali oblaky, kruhy ožili,
stali sa z nich špirály,
dve rotujúce svetelné tyče.

Vtedy som pochopila,
prečo bola geometria posvätná,
posvätný patern života,
a že všetko je poskladané zo svetla.