Milujem Ťa najviac..
Platonicky..
ako sa len dá,
až by som zložila svoj život
aby som predstavovala všetko,
čo pre teba aj ten najmenší význam má..
Milujem na Tebe všetko,
tvoju iluzórnu bytosť,
utkanú zo svetla a oblakov,
po ktorých stúpam stále hore,
nekonečne krát,
vnáram sa do svojich spomienok,
a do svojich predstáv,
cítim tvoju prítomnosť,
reálnejšie než samotnú skutočnosť..
Chce sa mi z toho kričať..
Zobrať tvoju ilúziu..
a precítiť lásku, každý moment,
každý pohľad
a splývať s Tebou,
jedine s Tebou,
pretože len to mi dáva zmysel,
len to ma ženie životom a pritom..
Ostávam mĺkva..
pretože viem,
že za oblakmi na mňa číha..
Realita..
Tvrdá a trpká skutočnosť,
ťažšia ako pravda sama,
ale práve Platón tvrdí,
že práve toto šialenstvo,
zoslané bohom Erotom,
je tá naozajstná láska..
Ktorá nám dáva krídla..
a premieňa našu podstatu..
na Božskú..
