Brečtan

jedného večera sme si zaplietli
vence z brečtanu do vlasov
a oddali sa noci

šli sa poprechádzať lesom
farebným,voňavým, lúčiacim sa
a cítili sa konečne doma

cesta nás priviedla
na miesto posledného odpočinku
kde sme na zabudnutých hroboch
zapaľovali sviečky

priniesla som si veniec do bytu
a chcela si ho zasadiť
ale uschol.. teraz
mi ho objedá mačka

bez názvu - bez slov

niekedy pociťujem toľko krásy,
až nemám potrebu rozprávať
len mlčky hľadieť do seba
alebo hladiť matku zem,
milovanú osobu,
po voňavej pokožke
a nechať srdce voľne lietať