sobota 31. januára 2009

Dnes ráno ma zobudilo slnko,
nechcelo sa mi ešte vstať, tak som iba ležala
a blúdila očami po okolí,
keď sa mi zrazu svetlo začalo predvádzať,
v celej svojej kráse..
presvitalo cez žalúziu..

Na stene spravilo pár rovnobežných čiar,
kolmo ich spájali dva reťazce kruhov,
kruhov, dokonale prepletených jeden do druhého,
z každého tretieho sa tiahla čiara tieňa,
chaoticky zlomená,
no všetky dokopy vytvorili jeho otlačok prsta.

Ako prechádzali oblaky, kruhy ožili,
stali sa z nich špirály,
dve rotujúce svetelné tyče.

Vtedy som pochopila,
prečo bola geometria posvätná,
posvätný patern života,
a že všetko je poskladané zo svetla.