Brečtan

jedného večera sme si zaplietli
vence z brečtanu do vlasov
a oddali sa noci

šli sa poprechádzať lesom
farebným,voňavým, lúčiacim sa
a cítili sa konečne doma

cesta nás priviedla
na miesto posledného odpočinku
kde sme na zabudnutých hroboch
zapaľovali sviečky

priniesla som si veniec do bytu
a chcela si ho zasadiť
ale uschol.. teraz
mi ho objedá mačka

bez názvu - bez slov

niekedy pociťujem toľko krásy,
až nemám potrebu rozprávať
len mlčky hľadieť do seba
alebo hladiť matku zem,
milovanú osobu,
po voňavej pokožke
a nechať srdce voľne lietať

Keď sa rodil nový deň a mesačný spln odniesli mraky..

I.

Svitá a vidno mesiac,
vtáctvo si zdeľuje svoje piesne.
Som tichý pozorovateľ
tejto odvekej tradície.

Dym vychádza z mojich pier,
rannou oblohou sa tiahnu mraky,
a aj keď tu nie si so mnou,
možno sleduješ niečo podobné..

Alebo tvoje Ja prebýva v ríši snov.
Dúfam, že aspoň tam sa raz reálne stretneme.

Alebo raz budeme vítať,
zrod nového dňa,
pri odvekej tradícii vtáčích spevov
spolu.

II.

Aj keď Ťa vôbec nepoznám,
Milujem Ťa
viac ako listy stromov
milujú Slnko.

Milujem tvoju dušu
zrkadlí sa v mojej láske
(pevne dúfam, že zrkadlo nie je rozbité)
a si.. neopísateľne krásny.

Preto pri Tebe nenachádzam slová.

Len tak..

°spomienky°

Je toho vo mne veľa..
keď vyberám spomienky z peňaženky
(ktorú mám plnú kadečoho len nie peňazí)
vždy som udivená
koľko sa ich tam časom nazbieralo.
Bohvie, koľko by som ich vyložila z duše
a koľko z nich by mi pripomenulo teba.

°Mesiac a Ja°

Pri pohľade na Mesiac,
si vždy uvedomím,
že vo mne drieme čosi odveké,
niečo z iného sveta,
inej doby,
čo nedokážem celé uchopiť,
čo ma facsinuje,
a zároveň mätie,
núti ma zastaviť sa,
a spočinúť v túžobnom tichu.
Čosi, čo mi vraví:
"Dávaj si pozor, ale choď.
Veď ste súčasťou jedného ducha."

Motion is a Sign of Life

(toto je prepis jedného nápisu zo Stift Melku, ktorý ma zaujal)

When I am in motion I see only one side, one aspect. Some things are unclear, I see only part, not the whole.

When I am in motion, on my way, I am continualy reaching new shores, getting to know the world, other people an myself. I always have a new goal.

Bing on the move cuses unrest, but this unrest enables me to move, lets my heart grow wide.



Being on the move has a great destination. As long as I am moving towards this destination I am looking in a mirror and see only a dim reflection. When I arrive at my destination I shall be seing fac to face. "Now I only perceive incompletely, but then I will realise through and through, as I will also be realised through and through." (as per 1 Cor 13,12)

Although I do not perceive the whole truth when I am on my way, this very lack of perfection is a sign that I am still alive.

My staying in motion brings God´s spirit to me: The spirit is what brings life.

Climbing the Ladder

One day
The ladder broke.
And I fell..
Into the depths of my Being

Where I laid trembling,
slowly dying..
Until I realised
That I should not fear
That only in death
I will find peace.

So I let myself die
And a new "I" emerged
And started to climb again.

Αριθμοί

19837456854 je moje nové meno,
očíslované zviera, či zVI€RAťa veno?
Tento vývoj humANIzmu
akosi zviera moju dušu..

z pojmu čloVEKa sa stalo už len číslo
πάντα τὰ πράγματα ἀπεικάζων τοῖς ἀριθμοῖς
nuž.. s Pythagorom súhlasím,
mám však pocit, že toto nemal na mysli

čeLUSTe úpadku, pach krvi
a hniloby na krku cítim
drápy tOpiacej sa Atlantídy
mŕTVe duše zašlej doby

Sen o Merlinovi

Raz zavítal Merlin do môjho sna
teda mala som pocit, že to bol on
či duchovná bytosť, človek-havran

v strede rozbúrenej rieky so mnou stál
na kamennom výbežku
všade navôkol bola hmla

"Prejdi na druhú stranu." povedal.
Pozrela som pred seba, no nevidela žiaden most.

Merlin sa len múdro usmial.

Zrazu som pochopila,
že ten most tam vôbec byť nemusí
a všetko závisí od mojej viery,
od prekonania strachu.

Tak som začala kráčať
a v strede mojej cesty
našla som svoje krídla
(svoju slobodu)

Motýľ z odpadu

Dávno vyhodený odpad,
vyžmýkaná duša,
rozbitá hlávka,
polámané srdce,
psychická mrcina,
rojčivý idealista,
Don Quijotovská postavička
s Wertherovským syndrómom,
je v dnešnej dobe - na smiech.

Preto odchádzam do ústrania,
spočinúť na vrakovisku zabudnutia,
prečkať pár vekov
a ako motýľ znova odletieť.

Pár citátov o Láske (nie mojich) :)

"There are four questions of value in life.. What is sacred? Of what is spirit made? what is worth living for, and what is worth dying for? The answer to each is the same. Only love."

"Love is perhaps the only glimpse of eternity."

"I have found the paradox, that if you love until it hurts, there can be no more hurt, only more love." (Mother Theresa)

"Love is not written on a paper, for paper can be erased. Nor it is etched on stone, for stone can be broken. But it is inscribed on a heart and there it shall remain forever."

"Love is the Fire of Life, it either consumes or purifies."

"Remember that all through history the way of truth and love has always won. There have been tyrants and murderers and for a time they seemed invincible but in the end, they always fall - think of it, always." (Mahatma Ghandi)

jazzové krídla

(text kúskom dotvoril aj Fry :))

jazzové krídla zo zlata
ach, moju dušu tak nadnáša
myseľ hrá všetkými farbami
nástrojov, ktorými hýbe čistý cit
plátno krásy, rytmami vlniace
malá-veľká alchýmia duše

dúha tónov sa ma dotýka
ako teplý letný dážď
z očí vyteká, život vlieva do žíl
pocity momentu-večnosti
konzumom dávno zabudnuté..
telo sa hýbe do rytmu, očisťuje

duša sa chvíľami vracia domov

povznáša, aby svieža,
znova sa mohla ponoriť
do hlbín bytia
do šedej masy všednej existencie.
Ale spomienka na krídla ostane.

Slová

Slová sú zhmotnené záblesky mysle,
ktoré odrážajúc sa od zrkadla duše,
tvoria záblesky iných myšlienok.

Slová sú premenené kroky,
ktoré usmerňujú človeka,
na svojej ceste životom.

Slová sú hudbou života,
rytmom,ktorý uvádza
ludskú bytosť k činu.

Preto by mali byť čisté,
lebo pri prázdnych slovách,
zábleskoch,
sa človek stratí,
robí kroky do prázdna
..alebo ho oslepia.

nadpis je koniec

Rozorvané objatia
príbehy z dvoch strán
chuť neriešiť
pocit viny
výčitky
neistota
kmásanie srdca
otvorené rany
prázdne slová
alebo slová, ktoré bodajú
zbytočné problémy, naprieky
nedoriešená minulosť
čierna smola
rozobraný nábytok
rozdelený byt
nešťastná láska
nesúlad duší
hmlistá budúcnosť
naťahovanie sa o peniaze
tŕne v očiach
veselé Vianoce
slzy pod kobercom
hádky skryté v kúte
krv na stenách
citové vydieranie
prasknuté zrkadlá
nedorozumenia
chyby v komunikácii
hmlisté spomienky na lepšie časy
hnev, klamstvá, či úprimné spovede
zle orezané dvere
rozbitý kočík
riešenie neriešiteľného
odmlka..
odcudzenie
súdne spory
zvädnuté kvety
policajti za dverami
hľadanie pravdy
únik
odpustenie
ustavičný boj
nekonečný príbeh.
Alebo nechcené dieťa.
(Ale sú aj horšie príbehy.)

Jednému človeku..

TVOJEJ DUŠI

Tvoja duša je ako najjasnejší kvet
a jeho arómou je poézia
Tvoja duša žiari ako Slnko, život
a preto k nej upínam svoj zrak
Tvoja duša žiari ako hviezda na nočnej oblohe
v noci tohto skazeného sveta.

Aj keď Tvoje slová a myšlienky niekedy bodajú
a kvet Tvojho vnútra je obalený čiernou smolou
obloha zamračená a noc mĺkva, plná otázok..
Aj tak cítim Tvojej duše jas.

HĽADANIE

Milovať Ťa, je ako
hľadať zmysel života
a dúfam, že keď Ťa raz dosiahnem,
budem naplnená
a nebudem prahnúť túžbou po ďalšom hľadaní.

V rozmedzí 14.2. a 16.2.

TOMU, KOHO MILUJEM

Sedím v Exite
v rukách beatnická antológia
a v srdci neskutočná eufória
toľko lásky, že neviem,
či by som ju dokázala
vyjadriť inak
ako slzami šťastia.
Rada by som ich..

preniesla na tvár tomu,
koho milujem.

+LÁSKA+

Láska sa nedá opísať priamo.
Skús opísať prameň.
Láska je prameň vyvierajúci z duše
a ako prameň poháňa vodné koleso
tak tvorí energiu nášho bytia

a tvoje "ja" sú iba ústa sŕňaťa,
ktoré sa prišlo napiť
korene kvetu,
ktorý bez jeho vody nedokáže žiť.

(Čím viac [život] miluješ, tým viac prijímaš jeho tok.)

... (taká jedna nejaká asi moc idealistická) ...

bez Teba, či s Tebou
budem kráčať svetom,
prechádzať sa po dúhe,
tancovať v daždi,
kúpať sa v slnku,
milovať sa v slovách,
napájať sa životom..
aj keď, najkrajšie by bolo,
kebyže si so mnou.

(Dám Ti všetko,čo môžem
a najradšej budem
ak budeš šťastný.
Či už so mnou,
alebo bezo mňa.)

CESTA

havran v duši
zrenice hlboké
vlnobytie nálad
cesta práve začína

Ešte z roku 2009..

Možno to poznáte, otvoríte postarší zošítok a nájdete tam už skoro zabudnuté myšlienky :)

"V OHNI"

Ako je možné, že Ťa tak milujem?
viem, láska sa nepýta, proste je.
Vidím Ťa, ako stojíš oproti mne,
objímaš ma a miluješ.
..ale keď precitnem do reality,
zmizneš rýchlejšie než vločka snehu v ohni.

"DYM"

CO2 s prímesmi, také malé nič.
A pritom, vždy si užívam, keď ho vypúšťam z pier,
cítim sa secesne,
pretože práve on dokonale vykresľuje realitu
vo svojej pravej podstate.

"ČO JE BÁSEŇ?"

Teória literatúry to vysvetľuje rôzne,
ale pritom je to je srdce človeka plné krásy
vyliate do pohára večnosti.

"RUJA"

Sú dni, kedy je moje telo,
najfyzickejšie aké len môže byť.
Rozteká sa, vrie a rozplýva sa
pri pomyslení na svoj protiklad.
Zúri, zavíja, žalostne ho volá, cíti v kostiach,
že dnes je TEN deň!
Vie to a urobí niekedy aj nemožné,
len aby uhasilo svoj smäd.
A keď sa nabaží svojej vytúženej ambrózie,
zem pod nohami sa zrazu zdá byť akási krehkejšia.
A zrazu.. ničota. (Nevie, čo s ňou.)
Vízia absolútnej vagíny.

"NÁBOŽENSTVO"

Vzťah k Bohu je kultúrne rôzny.
Ale pritom vo svojej podstate rovnaký.
Všetko je to vlastne Jedno.

Whitman

Vždy keď sa zahľadím na trávu,
pomyslím na Whitmana
a od srdca sa usmejem.
Večnosť sa ma dotkne.