pondelok 13. septembra 2010

...

Niekedy sa pustím do hádky o živote

Inokedy mám tendenciu ho vysvetľovať
(aj keď mám tušenie, že sa skrýva za slovami)

Inokedy na mne leží ako skala,
ktorú by som najradšej zo seba zhodila
.. a všetko mi príde fádne, absurdné
.. a spomienky na to, čo má prísť hmlisté.
Začnem sa sťažovať, nariekať, srdiť a dovolávať spravodlivosti!

V týchto chvíľach by som bola najradšej..

keby oproti mne sedel pokojný zenový mních,

ktorý by sa na mňa pokojne a chápavo usmieval.

Slová by prestali víriť hladinu mojej mysle

a

ostalo by len


ticho

.