Ešte z roku 2009..

Možno to poznáte, otvoríte postarší zošítok a nájdete tam už skoro zabudnuté myšlienky :)

"V OHNI"

Ako je možné, že Ťa tak milujem?
viem, láska sa nepýta, proste je.
Vidím Ťa, ako stojíš oproti mne,
objímaš ma a miluješ.
..ale keď precitnem do reality,
zmizneš rýchlejšie než vločka snehu v ohni.

"DYM"

CO2 s prímesmi, také malé nič.
A pritom, vždy si užívam, keď ho vypúšťam z pier,
cítim sa secesne,
pretože práve on dokonale vykresľuje realitu
vo svojej pravej podstate.

"ČO JE BÁSEŇ?"

Teória literatúry to vysvetľuje rôzne,
ale pritom je to je srdce človeka plné krásy
vyliate do pohára večnosti.

"RUJA"

Sú dni, kedy je moje telo,
najfyzickejšie aké len môže byť.
Rozteká sa, vrie a rozplýva sa
pri pomyslení na svoj protiklad.
Zúri, zavíja, žalostne ho volá, cíti v kostiach,
že dnes je TEN deň!
Vie to a urobí niekedy aj nemožné,
len aby uhasilo svoj smäd.
A keď sa nabaží svojej vytúženej ambrózie,
zem pod nohami sa zrazu zdá byť akási krehkejšia.
A zrazu.. ničota. (Nevie, čo s ňou.)
Vízia absolútnej vagíny.

"NÁBOŽENSTVO"

Vzťah k Bohu je kultúrne rôzny.
Ale pritom vo svojej podstate rovnaký.
Všetko je to vlastne Jedno.

Whitman

Vždy keď sa zahľadím na trávu,
pomyslím na Whitmana
a od srdca sa usmejem.
Večnosť sa ma dotkne.