Pravda

Ľudia sa radi pozerajú na svet dichotomicky.

Buď mám pravdu Ja alebo Ty.

Tak vznikajú všetky vojny a hádky..

A pritom stačí..

len zmeniť uhol pohľadu
a z Ty si Ja a z Ja som Ty.

Svet je bojom protikladov,
ale je hlavne aj ich splynutím.
Inak by kruh nebol kompletný..

lebo len v spojení sa zjaví cesta.

Muž a žena sú ako kýma a tá jemná živá hmota,
bez ich prieniku by sme nepoznali.. zázrak života.

Sú rovnako dôležití.

Rovnocenní v splynutí.

Tak ako rácio a emócie,
ako fyzické a duchovné,
ako konkrétne a abstraktné,
ako dobré, tak zlé.

Ako chaos, tak poriadok,
ako voda, tak oheň,
ako vzduch, tak zem,
ako noc, tak deň..

Takže, pokiaľ chceš hľadať pravdu,
hľadaj ju vždy "v strede".

Lebo nie je ani ľahká ani ťažká,
ani logická ani nelogická,
ani praktická ani teoretická,
ani čisto rozumová ani intuitívna,
ani dobrá ani zlá,
ale je vždy splynutím.

Je niekde medzi životom a smrťou
a zároveň je životom aj smrťou.

A preto, v mieste kde sa hore rovná dole,
vpravo sa rovná vľavo
a kde sa subjekt stáva objektom,
tam pramení pravda..

Splynutie duší

"Chcem Ťa!" pomyslí si celé moje telo, keď cíti tvoju prítomnosť..
"Chcem Ťa!" pomyslí si moja duša, keď túži splynúť s tvojou..
A ty to cítiš.. Cítiš to tiež.

Vieš, že keď sa jeden druhému pozrieme do očí, už nie je cesta späť. Vieš, že keď ucítime vôňu našich tiel.. už nie je cesta späť!

Tá neuveriteľná príťažlivosť! Animálna! Nesmrteľná! Božská!
Vieme, že keď to príde, už nie je cesta späť..

Stojíme pred sebou, žerieme sa očami, celkom nahí.. ale, nie, naše telá už nie sú fyzické! Stojíme, zakliesnení v sebe, ústami, rukami a naše telá sú si také blízke, že chcú byť jedným.

Skúmame sa, akoby sme sa videli prvý krát.. jazyk.. brušká prstov.. naša koža.. musia všetko ohmatať, všetkého sa dotknúť, akoby to malo byť naposledy. Napätie našich áur priam zabíja! Skúmanie sa už mení na bitku.. bijeme sa o prvenstvo jazyka.. Tá chuť! ..
Tá vôňa!

A už cítime, že už nevydržíme ani sekundu bez splynutia! Vojdeš do mňa. Ľahko.. akoby si ma mal dopĺňať od nepamäti vekov.

Naše duše sú v extáze! Opití našimi šťavami prekonávame rýchlosť svetla. Tisícimi spôsobmi. "Chcem Ťa!" kričím už fyzicky! Blažene. V hláskach. V samohláskach. Ty tiež.

Je to priam neskutočné. Božská slasť! Animálne bitie o prvenstvo smerom k božskosti. Celá posteľ je mokrá! Naše telá sú mokré! Všetko je presiaknuté našimi šťavami, tou božskou ambróziou. Všetko je božské! Všetko je magické! Prekonávame rýchlosť svetla a blížime sa k večnosti. Cítim Ťa ako nikdy predtým!

A.. zrazu..

Čas zastane.

..naše posledné vzdychy rozvíria vzduch..
..naše zreničky sa roztvoria (aby naše duše splynuli).. Agónia!
Teraz sme božskí!

Ja som Ty a Ty si Ja. Plačeme od šťastia, slasti.. večnosti.

A potom sa v objatí znovu precitneme do reality. Znovu sme fyzickí.
Milujem Ťa.

(Dúfam, že aj ty to cítiš..)