List
Keď na Teba svieti Slnko,
buď ako list stromu
- teš sa každou jednou bunkou,
že v Tebe ožíva Tvoja prirodzená tvorivá sila.

Nevieš, ako sa list stromu teší?

Sleduj ho,
všetky jeho krištáľové odlesky,
keď na neho dopadá slnečný lúč.


Ranná káva
Zamiešaj kávu
a sleduj univerzum.

Hrdličky

Dve hrdličky zvítali sa
pod rastúcim kosákom mesiaca
v košatých tieňoch stromov
medzi budovami kombinátu
polomŕtvi ľudia stoja na zastávke
vnorení do systémových zkľúčení
nemajúc čas na vnímanie úprimného hrdlenia
nemajúc čas na bytie so sebou samým

volanie prapodstaty
je len ďaleké volanie v duši
rovnako neurčité
ako ich úprimné túžby.

Ako na počiatku

Mám chuť si roztrhať hruď hlasom
vyrvať z nej všetky klamstvá
vybrať všetky kamene
všetky tŕne a čiernu smolu

pokľaknúť na kolená
nadýchnuť sa
pozrieť do zrkadla večnosti
a vidieť len čisté srdce.

Nahé.

Také, aké bolo v momente počatia
v momente kedy zaznel jeho prvý tón
stať sa jeho večnou rezonanciou

nechať sa viesť svetom,
v ktorom nie sú hranice
v ktorom prebýva len pravda.

Odhodiť všetko, čo mi nepatrí
čo mi nadiktovala spoločnosť
čo som si nadiktovala sama
precítiť svoje pravé ja

čisté

a jednoducho byť.

Pri Strome

Nechcem nič iné,
len úprimne milovať,
naho a láskyplne
pred Tebou stáť.

S dušou obnaženou
a otvorenými očami
prijať Ťa celou svojou hĺbkou
a precítiť tak výšiny.

Povzniesť sa nad všetko,
nech existuje len láska!
nech nám zo sŕdc vyklíči,
v tej najčistejšej podobe!

..a pri jej žiarivom strome,
milovať sa, naveky.

Zrkadlenie

Prečo vidím v mojich očiach Tvoje?
Oči, v ktorých prebýva krása
nepoškvrnený prales večnosti

životodarný oheň
divoké tvorenie
hĺbka bytia
čistá láska

Stále vidím Tvoje oči..
prepojenie vnútorných svetov,
zrkadlenie Jedného

moje srdce obmýva nekonečný oceán lásky
plávame v ňom ruka v ruke,
naplno odovzdaní prítomnosti..