Vidím dokonalosť,
v celej svojej kráse.
Ako voda plynie
a ako sa stebielko trávy
prikláňa k druhému
a počujem ako listy stromov
šepotajú svoje piesne.
A všetko je plné života..
Ľudia.
Rieka.
Breh.
Cítim,
ako sa ma všetko bytostne dotýka,
priam až so mnou splýva,
hľadí na duši
a vnáša mi pokoj
a nekonečnú radosť do žíl.
Lebo niet väčšej pocty
ako byť svedkom tohto kontinua,
svedkom tohto bytia,
ktoré je v každom momente..
najdokonalejšie aké len môže byť.
A ja som ním
a zároveň jeho súčasťou..
